Rímska diecéza otvorila beatifikačný proces Chiary Corbella Petrillo

19.07.2018

Rímska diecéza začala proces blahorečenia mladej Rimanky Chiary Corbella Pertillo, ktorá obetovala život, aby priviedla na svet svoje dieťa. V tehotenstve jej bola diagnostikovaná rakovina jazyka, avšak pre to, aby zachránila svoje dieťa, začala s agresívnou liečbou až po pôrode. Umrela v roku 2012, rok po narodení svojho tretieho dieťaťa Francesca.

Zuzana Klimanová - Vatikán

Dekrét otvárajúci diecézny beatifikačný proces predstavuje Chiaru ako "laičku, manželku a matku veľkej viery v Boha", pričom dodáva: "jej obetovanie je majákom svetla nádeje, svedectvom o viere v Boha - Darcu života a príkladom lásky, ktorá je väčšia než strach a smrť".

Chiara sa narodila 9. 1. 1984 v Ríme. Vo svojich 24 rokoch sa vydala za Enrica Petrilla, s ktorým sa zoznámila na púti v Medžugorí. Príbeh Chiary Corbelly, ktorú kardinál Agostino Vallini, niekdajší vikár Svätého Otca pre Rímsku diecézu, pri slávení jej pohrebnej svätej omše nazval "druhou Giannou Berettou Mollou", poznajú aj mnohí Slováci, a to vďaka knihe s názvom: "Chiara Corbella Petrillo. Narodili sme sa a už nikdy nezomrieme", ktorá vyšla v slovenskom preklade vo vydavateľstve LÚČ. Hrdinský príbeh Chiary a jej manžela krátko po jej smrti opísali ich dôverní priatelia - manželia Cristiana Paccini a Simone Troisi.

Chiara totiž dala život nielen malému Francescovi, ale pred ním hrdinsky bojovala aj o možnosť priviesť na svet aj svoje ďalšie dve deti, ktoré kvôli vývojovým vadám umreli už pol hodinu po pôrode. Lekári, vediac o ťažkom postihnutí detí a ich neschopnosti prežiť viac než hodinu, jej však pri každom z tehotenstiev odporúčali potrat. Chiara o svojich deťoch napísala: "V manželstve nám Pán chcel darovať špeciálne deti: Máriu Graziu Letiziu a Dávida Giovanniho, avšak chcel od nás, aby sme ich sprevádzali len po ich narodenie. Dovolil nám ich však objať, pokrstiť a odovzdať do rúk nebeského Otca, a to v pokoji a v jednej neobyčajnej radosti. Teraz nám zveril toto tretie dieťa, Francesca, ktorý je zdravý a onedlho sa narodí, avšak Pán od nás žiada, aby sme mu aj naďalej dôverovali, a to aj napriek nádoru, ktorý som objavila len pred niekoľkými týždňami, a ktorý sa nám snaží nahnať strach z budúcnosti, no my aj naďalej veríme, že Boh aj tentokrát vykoná veľké veci".

Hneď po pôrode Francesca podstúpila Chiara chirurgický zákrok a následné cykly chemoterapie a rádioterapie, liečba však už nepomohla. Terminálne štádium choroby prijala s pokojom a vo viere v Božiu prozreteľnosť. "Po tom, ako sa ukázalo, že už pre ňu niet lekárskej pomoci, Chiara Pána prosila o zázrak. Nie však o zázračné uzdravenie, ale o pokoj a silu na prežívanie chvíľ utrpenia a bolesti, pre seba, ale aj pre jej blízkych", povedal v kázni na jej pohrebe františkánsky brat Vito, ktorý oboch manželov duchovne sprevádzal, pričom dodal: "A my sme videli zomierať ženu nielen pokojnú a vyrovnanú, ale dokonca šťastnú.".

Chiara umrela v povesti svätosti 13. júna 2012, pochovaná je na rímskom cintoríne Verano, kam ju o príhovor chodí prosiť mnoho budúcich mám.