Predseda KBS apeluje na Súdny dvor EÚ kvôli jedinečnosti manželstva
Bratislava 25.
mája (TK KBS)
Uznanie akéhokoľvek zväzku iných osôb za manželstvo je
degradovaním prirodzenosti a degradovaním jedinečnosti manželstva. Myslí
si to predseda Konferencie biskupov Slovenska (KBS) Mons. Stanislav
Zvolenský. Reagoval tak na stanovisko
Generálneho advokáta v prípade Coman C-673/16 pred Súdnym dvorom EÚ,
ktoré bolo zverejnené v januári 2018.
Súdny dvor na Twitteri ohlásil, že 5. júna vydá vo veci Coman rozsudok. Arcibiskup Zvolenský poslal list predsedovi Súdneho dvora EÚ Koenovi Lenaertsovi. Na vedomie ho poslal aj vtedajšiemu predsedovi vlády SR Robertovi Ficovi, vtedajšej ministerke spravodlivosti SR Lucii Žitňanskej a vtedajšiemu i súčasnému ministrovi zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslavovi Lajčákovi. List prinášame nižšie v plnom znení.
Pre pochopenie celého prípadu a jeho súvislostí sme pripravili krátky sumár vysvetlení.-
O čom je prípad Coman?
Pán Coman je rumunský občan, ktorý sa v Belgicku zosobášil s pánom Hamiltonom, občanom USA. Doposiaľ žili v Belgicku. Tvrdia, že majú záujem presťahovať sa do Rumunska a tam spolu žiť. Ak by boli obaja pracujúcimi osobami, mohli by sa do Rumunska presťahovať bez toho, aby štát skúmal ich vzájomný vzťah. Avšak pán Hamilton sa domáha pobytu v Rumunsku na základe manželského zväzku, ktorý uzavrel v Belgicku s pánom Comanom. Ak Súdny dvor EÚ požiadavku pána Comana uzná, bude to znamenať, že všetky členské štáty Európskej únie budú musieť uznávať tzv. homosexuálne manželstvá svojich občanov uzavreté v zahraničí s občanmi nečlenských štátov EU.
- Aká je v súčasnosti situácia na Slovensku v oblasti uznávania manželstiev zo zahraničia?
V EÚ platí, že cudzie verejné listiny, teda aj sobášny list, sa uznávajú bez osobitného konania, avšak len za predpokladu, že nie sú v rozpore s ústavnými princípmi uznávajúcej krajiny. Tradične sa v praxi neuznávajú sobáše, pokiaľ ide o mnohomanželstvo alebo manželstvo medzi maloletými osobami zo zahraničia. Slovensko neuznáva ani sobáš medzi osobami rovnakého pohlavia, rovnako ako Rumunsko, a práve v tomto je spor Coman významný. Hrozí, že EÚ nariadi, aby sa takéto zväzky uznávali.- Čo prinesie rozsudok Súdneho dvora EÚ v tejto veci na Slovensko?
Súdny dvor na Twitteri ohlásil, že 5. júna vydá vo veci Coman rozsudok. Už v januári vyšlo stanovisko generálneho advokáta v tejto veci, podľa ktorého sa predpokladá, že rozsudok bude pre účel získania pobytu za "manželov" považovať aj osoby rovnakého pohlavia. V praxi to znamená, že dosiaľ sa na Slovensko mohli prisťahovať na viac ako 3 mesiace rodiny, kde jedna osoba pracuje a ostatní sú na nej výživou závislí. Často práve manželka a deti nasledujú manžela za pracovnou ponukou do zahraničia. Teraz hrozí, že Slovensko bude musieť akceptovať aj dve osoby rovnakého pohlavia, ktoré sa v cudzine zosobášili.
- A bude to skutočne pre Slovensko problém, ak ide len o právo usadiť sa a žiť v nejakej krajine?
Je to zásadný problém. Zakladajúce zmluvy EÚ majú síce prednosť pred zákonmi, ale nie pred Ústavou SR. Európska únia týmto vysiela signál, že nemieni rešpektovať ústavné systémy svojich členov, čo je veľmi závažné.- Ako sa prípadné vydanie rozsudku dotkne našich občanov?
Slovensko momentálne zastáva názor, že výsostným a najlepším prostredím pre výchovu detí je manželstvo muža a ženy. Je to ideál, ktorý vyplýva priamo z našej ústavy, aj keď vieme, že v praxi tento ideál nie je vždy naplnený. Ideál je ale preto ideál, aby bol hodný nasledovania. Dáva sa tu základ pre obchádzanie našej ústavy. Nejaký Slovák by sa napríklad mohol ísť zosobášiť s osobou rovnakého pohlavia, ktorý nie je občanom EÚ, napríklad do Belgicka. Na základe rozhodnutia Coman by žiadali zapísať tento zväzok ako manželstvo do slovenskej matriky, na základe čoho by im bol vydaný slovenský sobášny list. Takže nie je pravda, že by šlo len pre účely pobytu. Následne by ale vznikol právne chaotický stav, ktorý je v právnom štáte neprípustný. Občania inej krajiny by na území Slovenska mali viac "práv", ako slovenskí občania, ale nie v dôsledku chyby nášho ústavného systému, ale v dôsledku zásahu zvonka, z EÚ. To by potom mohol byť podklad pre ďalšie "zrovnoprávnenie" našich občanov s tými cudzími - mohli by následne argumentovať, že cudzinec u nás môže byť zapísaný ako manžel osoby rovnakého pohlavia, a dvaja Slováci nie. Mohli by tvrdiť, že ide o diskrimináciu a súdnou cestou vynucovať uznanie aj ich zväzku za manželstvo.
--------------------------------
List predsedu KBS predsedovi Súdneho dvora EÚ:
Vážený pán predseda Koen Lenaerts,oboznámil som sa s obsahom návrhov Generálneho advokáta vo veci C-673/16 Coman, v ktorej aktuálne rozhoduje Súdny dvor Európskej únie. Nakoľko niektoré vyjadrenia a právne názory tam obsiahnuté považujem za obzvlášť závažné, dovoľujem si Vám napísať svoje stanovisko. Samotná Zmluva o Európskej únii, vo svojej preambule uvádza, že čerpá inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy, z ktorého sa vyvinuli univerzálne hodnoty nezrušiteľných a nescudziteľných práv ľudskej bytosti, slobody, demokracie, rovnosti a právneho štátu.Generálny advokát v návrhoch k predmetnému prípadu vyjadruje presvedčenie, že "definícia pojmu ͵manželský partner´ aj pre osoby rovnakého pohlavia, ktorú stanoví Súdny dvor, nevyhnutne ovplyvní samotnú identitu dotknutých mužov a žien, a teda aj ich dôstojnosť, ale aj osobný a spoločenský pohľad občanov Únie na manželstvo, ktorý sa medzi rôznymi osobami a rôznymi členskými štátmi môže líšiť".
Súdny dvor Európskej únie však nikdy nedostal takú právomoc od štátov, a teda ani občanov, aby mohol úmyselne podsúvať zmenu zmýšľania spoločnosti. Rovnako, Európska únia nikdy nedostala od štátov takú právomoc, aby mohla meniť zákonnú definíciu manželstva s univerzálnou platnosťou pre všetky krajiny Európskej únie. Napokon, ani človek nemá takú moc, aby mohol zmeniť prirodzený zákon vpísaný do štruktúry rodiny a manželstva. Ak sú zamestnanci Súdneho dvora presvedčení o opaku, tak sa žiaľ mýlia. Slovami G.K. Chestertona, "Omyly neprestávajú byť omylmi, keď prídu do módy."
Obzvlášť znepokojujúci je jav, ktorým Súdny dvor Európskej únie pošliapava základné princípy demokracie a vlády práva. Článok 4 Zmluvy o Európskej únii rovnako garantuje, že únia rešpektuje rovnosť členských štátov pred zmluvami, ako aj ich národnú identitu obsiahnutú v ich základných politických a ústavných systémoch.
Mnohé ústavné systémy krajín Európskej únie, vrátane Ústavy Slovenskej republiky, garantujú, že manželstvo je jedinečný zväzok muža a ženy. Žiadny iný zväzok iných skupín osôb nemôže požívať právnu ani spoločenskú hodnotu manželstva. Úloha občianskeho zákona je istotne väčšmi limitovaná ako úloha morálneho zákona, ale občiansky zákon nemôže protirečiť zdravému rozumu, lebo by stratil silu zaväzovať vo svedomí. Každý ľuďmi ustanovený zákon má svoju platnosť zákona natoľko, nakoľko je odvodený z prirodzeného zákona, uznávaného zdravým rozumom, a nakoľko rešpektuje neodňateľné práva každej osoby. Právne normy priaznivo naklonené homosexuálnym zväzkom sa protivia zdravému rozumu, lebo priznávajú zväzku dvoch osôb rovnakého pohlavia obdobné právne záruky ako manželskej inštitúcii. Po zvážení hodnôt, ktoré sú tým ohrozené, nemôže Európska únia de facto legalizovať tieto zväzky a zároveň si plniť svoju povinnosť podporovať a chrániť základnú inštitúciu spoločného dobra, ktorou je manželstvo.Jednotlivé štáty Európskej únie vo svojich ústavných a základných princípoch právnych poriadkov deklarujú svoje postoje vo vzťahu k niektorým spoločenským javom.
Je nedotknuteľným prejavom suverenity štátu zakotviť svoje ústavné
princípy, a to v súlade so zásadami demokracie a právneho státu. Je
neprípustné dovoliť taký postup, ktorý v záujme výlučne ekonomického
blaha - v podobe voľného pohybu osôb v Európskej únii - obchádza
vnútroštátneho zákonodarcu tým, že umožní "turistiku" za pseudoprávami
a následne prinúti niektorý štát tieto pseudopráva priznať v rozpore
s vôľou zákonodarcu, ústavodarcu a v neposlednom rade samotných občanov.Rozsah priznaných práv v každom členskom štáte Európske únie je rôzny
a plne legitímny. Právna úprava sa líši napríklad v rozsahu daňového
zaťaženia, daňových úľav pre manželov, cien nehnuteľností, dopravnej či
cyklistickej infraštruktúry a v neposlednom rade sú aj kultúrne
a spoločenské zvyky rôzne.
Každá osoba, ktorá požíva voľný pohyb osôb na území Európskej únie, si je vedomá nielen kultúrnych a spoločenských rozdielov v jednotlivých krajinách, ale aj právnych rozdielov. Nemožno tvrdiť, že rozdielne úpravy v priznaných právach sú jediným dôvodom, ktorý údajne bráni voľnému pohybu osôb. Zaiste sa niekto môže rozhodnúť žiť v Holandsku len z dôvodu dobrej cyklistickej infraštruktúry, ale rovnako musí rešpektovať, že ak sa presťahuje do inej krajiny, napríklad z dôvodu nízkej ceny nehnuteľností, môže byť podrobený inému daňovému zaťaženiu, alebo strpieť neexistenciu cyklotrás.
Osoby žijúce v Európskej únii si musia byť vedomé odlišných ústavných systémov v jednotlivých krajinách, a ak sa rozhodli využiť aktuálne právne výhody v jednej krajine, nie je právne akceptovateľné vnucovať tieto vytvorené práva iným štátom prostredníctvom Súdneho dvora Európskej únie. O čo teda ide pri právnom uznaní homosexuálnych zväzkov na úrovni zákona? Ide presne o požívanie týchto ekonomických práv, ktoré štáty udeľujú manželstvu. Manželstvo ako jedinečný zväzok muža a ženy ako prirodzená a nevyhnutná bunka zdravej spoločnosti je povýšený občianskymi zákonmi k požívaniu výhod, ktoré sú mnohokrát ekonomického charakteru. Týmto štát dáva na vedomie všetkým, že manželstvo muža a ženy ako jediné prirodzené prostredie na výchovu potomstva a budúcich generácií, si zaslúži osobitné postavenie.
Uznanie akéhokoľvek zväzku iných osôb za manželstvo je degradovaním prirodzenosti, degradovaním jedinečnosti manželstva. V homosexuálnych zväzkoch predovšetkým úplne chýbajú biologické a antropologické prvky manželstva a rodiny, na základe ktorých by bolo možné rozumne odôvodniť právne uznanie týchto zväzkov. Tieto zväzky totiž nie sú schopné adekvátne zabezpečiť rozmnožovanie a zachovanie ľudského rodu. Ani možnosť využitia nedávnych objavov v oblasti umelého oplodňovania, ktoré navyše vôbec nerešpektuje dôstojnosť človeka, nemení nič na ich neadekvátnosti.Začleniť deti do homosexuálnych zväzkov prostredníctvom adopcie znamená dopúšťať sa na nich násilia v tom zmysle, že sa zneužíva ich slabosť, pričom sú umiestnené do prostredia, ktoré nepomáha ich plnému ľudskému rozvoju. Takáto prax by bola zaiste veľmi nemorálna a bola by v priamom rozpore s princípom uznávaným Dohovorom OSN o právach dieťaťa, podľa ktorého najvyšším záujmom hodným ochrany je záujem dieťaťa ako najslabšieho a najbezbrannejšieho článku ľudskej spoločnosti.Morálne vedomie si vyžaduje, aby sme za každých okolností svedčili o celej morálnej pravde, ktorej sa protiví tak uznanie homosexuálnych vzťahov, ako aj nespravodlivá diskriminácia homosexuálnych osôb.
Osobitne musím zdôrazniť, že jediné základné ľudské právo vyplývajúce z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je právo na uzatvorenie manželstva medzi mužom a ženou, a to za podmienok ustanovených vnútroštátnou legislatívou.
Súdny dvor Európskej únie nemá takú zverenú kompetenciu, ktorá by mu umožňovala fakticky obísť nielen ústavnú ale aj legislatívnu úpravu niektorej krajiny tým, že sa mu prikáže automaticky uznať statusové rozhodnutie z inej krajiny bez možnosti namietať nezlučiteľnosť s právnym systémom tohto štátu, ako aj fakticky úplne znefunkčniť inštitúty výhrady verejného poriadku, imperatívnych a kogentných noriem, ktoré možno aplikovať v systéme medzinárodného práva súkromného aj na účely priznávania právneho účinku cudzím rozhodnutiam a verejným listinám.V neposlednom rade musím rovnako zdôrazniť hlboké nepochopenie právnej úpravy manželstva, ktoré sa, žiaľ, objavuje naprieč judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, čo je možné vidieť aj v nesúhlasných stanoviskách k rozsudkom týkajúcich sa zväzkov osôb rovnakého pohlavia. Tieto chybné interpretácie a zlyhania aplikácie princípov prirodzených zákonov, ktoré sa objavujú v rozsudkoch Európskeho súdu pre ľudské práva, sa následne stávajú podkladom pre rozhodovanie aj pre Súdny dvor Európskej únie, ako vidieť aj z návrhov generálneho advokáta v prípade Coman.Záverom musím zopakovať, že akceptovaním návrhov Generálneho advokáta v predmetnom prípade C-673/16 a prevzatím záveru, že "pojem ͵manželský partner´ sa vzťahuje na štátneho príslušníka tretieho štátu rovnakého pohlavia ako je občan Európskej únie, s ktorým tento občan uzavrel manželstvo", Súdny dvor Európskej únie pošliape samotné základy a myšlienky, na ktorých bola Európska únia postavená, pošliape princípy demokracie a vlády práva, pošliape prirodzený zákon a ľudskú dôstojnosť a týmto univerzálnym hodnotám, v ktorých stále skutočne žije väčšina európskej spoločnosti, nadradí jednoduchý ekonomický princíp voľného pohybu osôb a ekonomické výhody.
S úctouMons. Stanislav Zvolenský
bratislavský arcibiskup metropolita
predseda Konferencie biskupov Slovenska
https://www.tkkbs.sk/view.php?cisloclanku=20180525025